Španielsky denník II. – Los víkendos – druhý a tretí deň

Detaily

Uverejnené nedeľa, 22. január 2012, 03:30

Autor: Braňo Martiš

Hneď ako som sa prebudil som švihal do sprchy. Supééér, studená voda!!! Toto bola moja najobľúbenejšia miestnosť, hneď po kúpalisku. V mrazáku už bola zamrznutá voda v dvoch fľašiach ktoré sme tam dali predošlý deň aby sme mali čo piť keď budeme v meste. Bývali sme skoro v samotnom centre a teplo sa tu držalo aj vďaka domom a asfaltu.

Trekové sandále sa pod mojou váhou zabárali do chodníka, vietor mi rozfúkol posledné zbytky vlasov, čiže obidva a v peňaženke zacinkalo euro. Bol som pripravený čeliť nástrahám a výzvam cudzieho veľkomesta.

Cez pomerne zaľudnené a úzke uličky tvorené domami s vysokými oknami a krásnymi balkónmi sme sa popredierali až na Gran Via – vo veľmi prenesenom význame by sa dalo povedať že je to „Obchodná ulica Madridu“ ale ozaj iba vo veľmi prenesenom význame. Len samotný kruhový objazd na jej jednom konci mal plochu veľkú asi ako klzisko na ľadový hokej a v jeho strede bola krásna fontána, tak ako aj v mnohých ďalších kruhových objazdoch. V Madride je nedostatok vody a tak sa s tou čo tam je snažia narábať aspoň relatívne šetrne. Množstvo fontán, jazierok a nádržiek zároveň ochladzuje vzduch a pomáha prežiť v tomto trojmiliónovom kolose. Videl som však iba málo odvážlivcov čo by sa v nej ochladili, keďže neustálim kolobehom bola dosť znečistená a bola by skôr vhodná pre mikrobiológa ako predmet výskumu.

Nielen voda, ale aj mestská zeleň pomáhala prežiť v tomto meste. Tak obrovské a udržiavané parky, podobné tým čo som videl v Londýne priam volali k oddychu. Dalo sa tam posedieť na lavičke pred ktorou bolo namontované koleso s pedálami, takže počas sedenia ste mohli šliapať do pedálov a čítať pri tom knihu, alebo len tak sa rozprávať so spolusediacim, boli tam rôzne zdroje pitnej vody a veľa zelenej trávy, na ktorej sa dalo pohodlne a bez pokutovania ležať, hrať volejbal, hádzať si frizbee alebo len tak čítať knihu. Veľa ľudí to počas siesty od cca druhej hodiny poobede do piatej robilo.

Večer, pri západe Slnka, sa pustili zavlažovacie zariadenia namontované pri skoro každom strome, alebo skupine rastlín. Jedno také zavlažovadlo ma celkom aj prekvapilo a odchádzal som s toho súboja dosť zamočený, ale vôbec som neprotestoval. Hnojivo tam nedávali žiadne, zatiaľ nič necítim.

Cestou nazad sme šli inými ulicami, aby sme to mali pestrejšie a spoznali aj iné uličky a chodníčky aspoň v rámci štvrte v ktorej sme bývali.