Španielsky denník V. – Ja nechcem ísť domoooov!!!!

Detaily

Uverejnené streda, 25. január 2012, 03:30

Autor: Braňo Martiš

Je pondelok, balíme si veci. V utorok skoro ráno nám letí lietadlo do Prahy. Aby sme ho stihli, rozhodli sme sa prečkať noc z pondelka na utorok na letisku Barajas.

Cez deň sme sa ešte trochu motali po meste. Posledná zmrzlina, posledný pohár ľadovej vody, posledné objatie s priateľmi...Aj keď je tu teplo, potím sa ako pes, nestíham sa natierať pod pazucháma antiperspirantom a prať si spodné prádlo, ľudia tu majú na všetko čas, mochcú sa a lemrú po uliciach, posedávajú, popíjajú, odčerpávajú eurofondy, polihujú v parkoch, skoro všetci sú potetovaní alebo perforovaný piercingom, väčšina nevie, alebo nechce hovoriť anglicky a na všetko platí univerzálna odpoveď „maňana“ (píš ako počuješ) nikde žiadny stres a zhon, nechce sa mi odísť. Neviem či práve tento pocit je tá pravá dovolenka, keď cítite úplný pokoj, bez stresu, bez obáv s toho čo bude alebo nebude.

Kamarátka ktorá nám tam tvorila domov a útočisko nás odprevádza k stanici metra a tam sa delia naše cesty. Ona ostáva a my ideme ďalej. Aj keď je noc, slza sa na líci vyparí skôr ako dopadne na asfalt. Po dlhšej ceste metrom stíhame jeden z posledných prípojov na letisko a tam sa prepravujeme autobusom na náš terminál. Lety ešte nie sú vypísané a tak sa ukladáme k spánku. Druhá kamarátka s ktorou sme časť pobytu spolu absolvovali nafasovala môj spacák, leží na zemi a ja som sa uložil na lavičke, tak aby som mal batožinu pod dohľadom.

Spíme, driememe. Okolo nás je nočný ruch. Neúnavná upratovačka na čistiacom elektromobile, potom hliadka poriadkovej služby, turisti a obsmŕdači – to sú tí čo sa len tak bezcieľne potulujú okolo a obsmŕdajú kde by čo mohli potiahnuť. Je ráno, presúvame sa k nášmu lietadlu a naloďujeme sa. Vzlietame a česká letuška sa snaží v troch jazykoch povedať tromi vetami to čo jej kolega predtým po česky hovoril asi 10 minút. Pozerám von oknom a premietam si záber za záberom vo svojej mozgovni s toho všetkého čo som zažil.

Za asi dve hodiny pristávame v Prahe a po viac ako hodinovom čakaní na batožinu spôsobenom poruchou na dopravnom páse sa metrom dostávame na Florenc. Cestou ešte navigujeme mladú Rusku, ktorá pôsobí akoby žila v sne. V centre sa naše cesty delia, Ruska ide ďalej a my nastupujeme do autobusu smer Slovensko, Bratislava. Víta nás búrka pred hranicami a chladné počasie.

Muchas gracias companeros!