Dánsko I. - prvý deň

Detaily

Uverejnené utorok, 31. január 2012, 03:03

Autor: Braňo Martiš

Je to jasné...všetci čakajú na mňa. Kolegyňa mi už 3x volala a potom druhá. Meškal som „až“ 3 minúty na plánované stretko s taxikárom, ktorý nás mal odviezť na letisko Schwechatt,odkiaľ sme leteli do Kodane. Je nedeľa, 4:30 ráno a ja sa terigám s koliečkovým kufrom ulicami nášho hlavného mesta.

V taxíku sme podriemkavali všetci okrem vodiča, ktorí nás vyrušil iba keď zbieral pasy na hraniciach a potom keď sme dorazili na letisko. Všetko sme stihli včas a na letisku sme ešte necelú hodinu čakali po „check in-e“ na odlet. Kodaň nás po vyše hodinovom lete privítala príjemným jesenným slnečným ránom.

Z letiska sme pohyblivým pásom zišli o podlažie nižšie na železničnú stanicu na vlak ktorý nás doviedol priamo do Kodane. Ešte v letištnej hale sme si v stánku kúpili lístky na vlak - 3oj zónový lístok na 10 označení stál 155 dánskych korún. Naša cesta do mesta Lyngby, ktoré bolo našim cieľom, sa začala práve tu. Na peróne boli umiestnené žlté skrinky označovačov so zelenou kontrolkou v tvare šípky – niekedy aj svietila, hlavne v tých v ktoré fungovali. Po každom vložení lístku do označovača orazí pečiatka na papier časový údaj a zároveň z vyznačenej strany lístka prístroj odstrihne jedno políčko – štikne ho .

Čím ďalej cestujete tým viac „štiknutí“ musíte s lístkom absolvovať. Pokuta za neoznačený lístok vo vlaku je vo výške 600 dánskych korún, čo je viac ako 3000 slovenských, čiže sa veľmi neoplatí vymýšľať. Po vstupe do vlaku ma hneď upútalo že v porovnaní so slovenskými vozňami tie dánska boli čisté, vlak bol moderný a sedadlá čalúnené – to som bral ako samozrejmosť. Zaujímavé, aspoň pre mňa bolo niečo iné.

Vozeň bol delený sklenenými zasúvacími dverami na 3 časti. Dve krajné boli výlučne na sedenie, prostredná, najväčšia, bola zvláštna. Sedadlá v nej sa dali sklopiť. Pod každým boli zvislo umiestnené 2 rovnobežné struny obalené v gume tak, aby sa medzi ne dalo zasunúť koleso bicykla. Veľmi praktická vec v krajine kde je asi toľko cyklistov ako v Číne alebo Holandsku.

Celá dopravná sieť je bicyklom prispôsobená. Napríklad na schodisku nenájdete vodiace lišty po ktorých by ste mohli vytlačiť kočík s dieťaťom, na to je tam výťah, ale je tam úzka koľajnička, v ktorej pohodlne vytlačíte svoj bicykel hore schodmi. Chodník je zväčša delený na dve časti – pre peších chodcov a cyklistov a dokonca aj krajnica, hlavne v mestách je upravená do takej šírky tak aby cyklisti neboli ohrození. Vo vozni boli tiež aj miesta kde sa dalo uchytiť koliečkové kreslo pre invalidov a tiež aj kočík. Niektoré vagóny mali zóny na sedenie označené ako „tiché“ zóny.

Tu si ľudia čítali počas cesty, alebo podriemkávali alebo jednoducho vychutnávali ticho. Ak by ste napríklad telefonovali z mobilu v tejto zóne, alebo inakšie rušili kľud, tak vás z nej sami cestujúci, prípadne s pomocou sprievodcu vykážu. Cesta do Lyngby nám trvala necelú hodinu.